K histórii našej obce patria aj kríže, ktoré sú postavené priamo v obci alebo v chotári. Naši predkovia žili prísnym kresťanským životom, a aj tým, že ich postavili, vzdávali hold svojmu Spasiteľovi a Pánovi. Pri krížoch sa zastavovali pred prácou na poli alebo v lese, alebo pri návrate domov. Pomodlili sa pri nich, poprosili Najvyššieho o požehnanie, tíško sa poďakovali alebo si jednoducho pri nich iba oddýchli. Kríže boli prirodzenou zastávkou počas pútí do Šaštína.
Najstaršia písomná zmienka o krížoch a sochách v okolí Lakšárskej Novej Vsi je v cirkevnej vizitácii, ktorá zachytáva pomery v obci v 18. storočí. Z vizitácie sa dozvedáme okrem iného, že v r. 1788 bolo v okolí obce 5 krížov. Kríže boli drevené so sochou „Ukrižovaného“ z kovu.
Dominantou obce je súsošie s pietou a s prosbou Rodičke Božej k trpezlivosti a dve sochy s prosbou k sv. Floriánovi k záchrane od ohňa a sv. Vendelínovi k ochrane dobytka, ktoré dali v r. 1912 postaviť Štefan Žák a Anna Maceovich.
Ďalšie kríže sú: pred kaplnkou (dar od Šimona Klempu), na ceste do kostola (Batthyányi), vľavo pred vchodom na cintorín, vpravo pred kostolom (misijný), v strede cintorína („dušičkový“), na Kalvárii (drevený), na ceste k jazeru sú 3 kríže (Včelkových, Krajčírových a Biely kríž), pri ceste od Mikulášova sú 2 kríže (od Sojákových, od miestnych), na dolnom konci kríž (od I. Kabarca a J. Adamca), pri ceste do Borského Mikuláša (Mikéskových), 2 prícestné kríže na lesnej ceste do Šaštína, drevený kríž v osade Šišuláky a v parku je socha Jána Nepomuckého.
V miestnej časti Mikulášov je pred kostolíkom drevený kríž a socha sv. Vendelína. Pred zvonicou je nový kríž na mieste starého dreveného. Na ceste z Mikulášova do Bílkových Humeniec stojí kríž „U Studénkú“, ktorý bol v minulosti pokladaný za zázračne liečivý (ľudia verili, že lieči choré oči).
Kríže boli postavené „Ku cti a chvále Božej…“.