Pôvodný Kuklov, ako sikulská vojenská jednotka ležal na svahu duny, najvyššieho bodu vŕška rieky Moravy ku Šaštínu. Praobyvatelia nášho chotára a okolitého kraja boli Slováci, pozostalí z Veľkomoravskej ríše, ktorí boli poväčšine pastieri a pritom obrábali aj svoje pole.
Kedy mohli Sikuli stavať kaplnku, čiže „kostelík“ v Kuklove? Okolo kostolíka bol cintorín. Kostolík mal základy z kameňa a tehly. Táto kaplnka mohla byť stavaná v roku 1090, lebo cirkev Štefana kráľa vyhlásila za svätého r. 1083 a Sikuli boli medzi prvými, ktorí stavali ku jeho úcte kostoly. Značný obrat nastal v živote kuklovského chotára v rokoch 1195 -1240. Vtedy mali pokoj i sikulské stany i obyvateľstvo. Našu obec zaujíma cesta z Moravského Jána, Sekule, Borský Jur, Kuklov, Šaštín – zvaná „veľká cesta“ od Bratislavy k Holíču a od Šaštínskej križovatky k Ostrížu. Myjava najmä pri Kuklove bola bohatá na vodu, mala mŕtve ramená, robili pri nej kanáliky. V Kuklove sa dlho držala povesť, že obec založil rybár pri Myjave. Kde mohla byť prvá poloha našej obce? – Rozhodne na nejakej i keď malej výšine, aby ju Myjava na jar nezaliala. Pole za dnešným kanálom patrilo susedným obciam. Kanál – Kopánka v stredoveku Kopaná bola teda hraničným pásmom kuklovského chotára. Obec nebola súvislá.
Domy sa stavali na pridelenom okruhu – lazy, kopanice. Prvými obyvateľmi boli pastieri, roľníci aj zo sikulskej posádky, zaľudnená bola z Moravského kraja. Meno si prevzala od sikulskej posádky nad „kostelíkom“ z Kuklo – na Kuklew – Kuklov. Obyvateľstvo obce sa natoľko rozmnožilo, že im nestačil malý kostol na vŕšku pri skuklskej posádke aj preto si vystavali kostol na dnešnom mieste. Pôvodný kostol sv. Štefana bol na dnešnom „kostelíku“.