Pútnické miesto, najvyšší bod Záhorskej nížiny (297 m n. m.)
Kaplnku zasvätenú sv. Márii Magdaléne dal v roku 1668 postaviť Imrich Czobor. V zakladajúcej listine je kaplnka uvádzaná ako Ecclesia – kostol. Pôdorys kaplnky je šesťboký hranol, strecha na 10 m vysokej kaplnke bola pôvodne pokrytá dreveným šindľom, ktorý bol nahradený plechom.
Vo vnútri kaplnky sa nachádza oltár z roku 1756.
V kaplnke sa na sviatok Márie Magdalény každoročne koná hodová sv. omša, kedy sú do kaplnky vnesené sochy – svätá kajúcnica Mária Magdaléna sediaca v jaskyni s krížom po boku, vzkriesený Lazar a sestra Marta, socha Krista Pána v podobe záhradníka s klobúkom na hlave a rýľom v ruke, socha sv. Notburgy a sv. Vendelína. V minulosti sa konali v nedeľu po sviatku Magdalény ku kaplnke púte, ktorých sa zúčastnili pútnici z okolitých dedín a podhoria Malých Karpát.
Počas procesií smerujúcich do Šaštína, sa pútnici zastavovali pri kaplnke a prosili sv. Máriu Magdalénu o uzdravenie. Asi 100 metrov od kaplnky na podstavci je socha kľačiaceho Krista Pána na hore Olivovej, odkiaľ je vidieť šaštínsky kláštor.
Záhorský búr a čo sa za ním skrýva
„Vkročme len do kaplnky Márie Magdalény na pieskovom vŕšku pri Borskom Mikuláši! Neviem, či umelec dekorujúci oltár toľkými sochami chcel vystihnúť a zobraziť dušu okolitého ľudu, alebo jej len vyšiel v ústrety, aby sama našla kryštalizačný bod svojich intímnych sklonov. – Postavy svätíc! To nie sú asketické, hladom zmorené telá, ale ľudia z mäsa a kostí ako ich ctitelia…
A celá kaplnka s touto spoločnosťou svätíc dvíha sa na pieskovom vŕšku z okolitej roviny ako nedeľa a sviatok zo všednosti ostatných dní….Z takýchto prameňov občerstvuje sa nábožensko-mravný život obyvateľov búrskeho lesa…“ Štefan Janšák
