Rímskokatolícky barokový kostol na gotickom jadre zo 14. storočia je zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi.
Pôvodne bol postavený v románskom slohu. Mohol byť postavený už v 12. alebo začiatkom 13. storočia. Maďarskí dejepisci ho pomenovali „Arpádházbelitemplom“ – kostol z doby kráľovského rodu Arpádovcov (1301). O stredovekom pôvode kostolíka dnes svedčí len veža, na ktorej sa zachovalo spolu sedem združených okien. Tie na nižších poschodiach sú už zamurované a bez stredového stĺpika.
V 16. storočí bola obec i kostolík obsadený Turkami. V časoch tureckých vojen sa stavba zmenila na pevnosť a bola opevnená múrom so strieľňami. V pevnostnom múre sa zachovali strieľne, z vonkajšej strany už zamurované. Dôkaz o prítomnosti Turkov dodnes hlása polmesiac na veži kostola.
V 17. storočí sa vrátil kostolík k pôvodnému poslaniu, ale veriacim už kapacitne nestačil. Preto bol v rokoch 1676 – 1680 zásadne prestavaný. Stredoveká loď i svätyňa boli zbúrané a nahradené väčšou a vyššou barokovou loďou zakončenou kvadratickým presbytériom. Ďalšie úpravy sa urobili ešte aj pred r. 1713 a v prvej polovici 20. storočia.
Hlavný oltár pochádza z roku 1722 za farára Jána Klempayho. V kostolíku sa nachádza kamenná krstiteľnica a drevený maľovaný chór so znázornením všetkých apoštolov. Kostol zdobí organ mechanicko – kužeľovej sústavy, impozantná skriňa s 5 polkruhovými vežami a etážovými spojovacími poliami.
Organ postavil rodák z Borského Mikuláša Ján Drábek (1838-1919). Na hracom stole je umiestnený štítok: „JohDrabek, Orgelbauer in BurStMiklos.